Z bohatého roku 2013 určite stojí za to upozorniť aj na ďalšie dobré, dosiaľ u nás neopísané nahrávky, ktoré vychádzajú z black metalu a miešajú ho s inými, menej tradičnými žánrami. Niektoré z nich by pokojne mohli byť návodom, ako sa vysporiadať s ortodoxnými hudobnými postupmi.

ORIGINÁLNY BLACK METAL 2013

| PRVÝ DIEL | DRUHÝ DIEL | TRETÍ DIEL

ASH BORER - Bloodlands (Gilead Media)

Kalifornia sa pomaly, ale isto stáva centrom amerického black metalového diania. Podobne ako svojho času v New Yorku, aj v okolí Santa Cruz sa v posledných rokoch vynára mnoho zaujímavých zoskupení, medzi ktorými možno nájsť mnoho paralel a tvoria svojbytnú scénu. Je zaujímavé, že kapely z tohto slnkom zaliatého regiónu sa poväčšine prezentujú najmä veľmi chladným lo-fi ambientným zvukom a siahodlhými atmosférickými skladbami, v ktorých však nie je miesto na prezentáciu akejsi umeleckej progresivity, práve naopak. Sú to citeľné inteligentný punkový prístup, DIY etika a vplyvy kaskádskeho black metalu. ASH BORER svoj postoj k scéne vyjadrili už na prvom albume. Minuloročné EP "Bloodlands" je možno ešte o čosi viac ambientné, ale to nič nemení na fakte, že väčšinu minutáže (dve skladby na ploche vyše polhodiny) tvorí hypnotický black metal plný krásnych uhrančivých melódií. Nahrávalo sa pekne naživo na 1/2" pásku, pričom o záverečný mix a mastering sa postaral Dan Randall, ktorý sa podieľal na hromade nahrávok vplyvných crustových, hardcore-punkových a powerviolence kapiel. Je to poznať.

7,5/10

LEUCOSIS - Leucosis (Samovydanie)

Ďalší predstavitelia kaliforského black metalu. O LEUCOSIS sa toho veľa nevie. Snáď len toľko, že vznikli v Santa Cruz na troskách blackerov GAZE a dodnes si svojpomocne vydali dva dlhohrajúce albumy, z ktorých si ten minuloročný, ktorý vyšiel v limitovanej verzii na kazete, určite zaslúži pozornosť. LEUCOSIS sa prezentujú veľmi kvalitným black metalom s prímesami post-rocku a doomu. Agresívne a rýchle pasáže sa striedajú s pomalým, až sludgeovo znejúcim gitarovým dunením, v ktorom pripomenú skvelých južanov THOU. Depresívne blackové plochy sú riedené post-rockovým aranžmánmi, ktoré sa neustále stupňujú, aby nakoniec explodovali v návale dynamického, naturálne znejúceho blacku. "Leucosis" svojou hudobnou náplňou a originálnym synkretizmom konkurujú zabehnutým menám žánru. Ďalší dôkaz toho, že black metal je štýl neobmedzených možností.

8/10

FELL VOICES - Regnum Saturni (Vendetta Records)

Bizarná kalifornská kapela, ktorá má na konte mimo iných aj solídne splitko s vyššie spomínanými ASH BORER, sa prezentuje vskutku odťažitým black metalom. Do nečistej lo-fi produkcie (ASH BORER oproti tomuto znejú fakt ako kapela, ktorá si dá na zvuku ešte ako-tak záležať) je zasadený ultrarýchly black metal s kopou noise-ambientných vsuviek a spevom utopeným niekde na dne mixu. Chcelo to značnú dávku trpezlivosti prehrýsť sa produkciou "Regnum Saturni", ale snaha nakoniec nevyšla nazmar. Po čase si na ten zvuk zvyknete a uvedomíte si, že vlastne počúvate skvelý ambientný black metal, ktorý sa štruktúrou skladieb podobá práve kolegovcom z ASH BORER, ale je, povedzme si to na rovinu, troška primitívnejší. "Regnum Saturni" je pre všetkých hľadačov opojných kaskádskych zvláštností, ktorí si hovejú v abstraktnom ponímaní tohto štýlu, ktoré je plné rozochvených tremolo melódií, nekonečných noiseových medzihier a bolestne vyjúceho škrekotu. Inak, je vtipné sledovať dohady o "Regnum Saturni" vo fórach. Otázky, či je práve toto ten správny rip, sú v prípade tejto nahrávky kladené smiešne často.

6,5/10

HAUST - No (Fysisk Format)

Ďalší z predstaviteľov Black Hole Crew, nórskeho zoskupenia muzikantov so zvrátenou predstavou o okrajových hudobných subžánroch, združených okolo kapiel OKKULTOKRATI, DRUGGED SS a DARK TIMES (a mnohých ďalších). HAUST pochádzajú z mestečka Notodden, v ktorom vznikli aj slávni EMPEROR. Priznávajú silnú inšpiráciu rannou "cisárovou" tvorbou (taktiež BURZUM a MAYHEM), no ich primárnym cieľom bolo hrať black metal s punkovým postojom - hrať ho chytľavo. HAUST sa vzhliadli v surovej a jednoduchej podobe punku, ale aj rockovej alternatíve z počiatku deväťdesiatych rokov (SONIC YOUTH, EARTH) a noise rocku (THE JESUS LIZARD). HAUST sú v tom, čo robia, výborní a aj dosť originálni, keďže mnoho kapiel podobného charakteru nejestvuje (napadajú mi len RASPBERRY BULLBS). Mal som navyše možnosť presvedčiť sa, že kapela je ešte lepšia pri živom hraní. Za tým zlovestným blackened punkom sa jednoducho skrýva poriadna porcia párty muziky, ktorá má silu vtiahnuť vás do svojich útrob a spraviť z vás vulgárneho divocha.

7/10

RORCAL - Világvége (Cal of Ror Records)

Skupina RORCAL je jeden z mojich posledných objavov, ktorým som sa len utvrdil v tom, že Švajčiarsko je zem plná veľmi originálnej tvrdej hudby. Hrá nadžánrovú extrémnu zmesku plnú agresívneho, ale zároveň melodického blacku, pričom najviac mi v tomto smere pripomína MARDUK (obdobie medzi "Panzer Division..." a "World Funeral"), alebo DARK FUNERAL (model "Diabolis Interium"). RORCAL sa pochmúrnou atmosférou v pomalých pasážach približujú veľdielu „Through Silver In Blood“ od NEUROSIS a hutnými post-metalovými zvukovými hradbami sa ponášajú na belgických DIRGE. Bezútešná čiernočierna nálada nehumánneho sludge metalu s prímesami noise a drone je posiata severskou blackovou patinou. Toto je hudobná miešanina fakt len pre silné žalúdky.

8,5/10

Phill

COFFINWORM - IV.I.VIII. (Profound Lore)

Môžem povedať, že z kapiel vydavateľstva Profound Lore, ktoré som doteraz počul, sa mi páčili všetky. Je pravda, že do tejto svätyne metalovej avantgardy a extrémnych šialeností chodím hlavne po to druhé, každopádne, kto chce „zlé a choré hudby“ trochu inak než inde, tu si príde na svoje. Aktuálne ma zaujali COFFINWORM z Indianopolisu v americkej Indiane. Názov „rakvový červ“ znel sľubne, škatuľa „blackened sludge/doom metal“ vlastne nie až tak, sludge si doprajem dosť okrajovo, ale informácia v podvedomí hovorila o tom, že uvedená kombinácia potom, čo dostala šancu, príjemne prekvapila už viackrát. Takisto aj v prípade šesťskladbového, v poradí druhého albumu Američanov, ktorý vychádza 18. marca. Toto je poriadna temnota, ťažoba a často aj náklepové, infernálne besniace delírium, kde sa smolou a sírou okorenený sludge/doom v jednom drvivom, hrozivom celku stretáva s black a death metalom. Predstavte si napríklad spojenie jedovatých, sludge/blackových LORD MANTIS a totálnej deathmetalovej ponurosti, zúrivosti zaváňajúcej víchrom z iných svetov, kedy COFFINWORM znejú možno aj ako „vyčistený“, tak trochu „poľudštený“ PORTAL. Riadne výživná porcia metalovej záhuby.

8/10

Martin Lukáč

AN AUTUMN FOR CRIPPLED CHILDREN - Try Not To Destroy Everything You Love (Self release)

Silný důraz na melancholii až odevzdanost kladou holandští AN AUTUMN FOR CRIPPLED CHILDREN a rozhodně v tomto svém počínání nebudou v současném postblackovém kvasu sami. Dominující blackmetalový ječák sice napoví, odkud vítr vane, ale to vše ostatní kolem pak plnými hrstmi bere z úplně odlišných hudebních sfér. Zastřený kytarový zvuk odkáže na shoegazové snění a četné klávesové motivy zase na to nejlepší ze zlaté éry postrocku. Zajímavě poskládaná koláž pak hlavně díky silné atmosféře drží pohromadě až s překvapivou bytelností, ke které jí dopomáhají silně naléhavé a v rámci možnosti i slušně propracované písně, kterým není nejmenší problém okamžitě podlehnout. Podbízivé? Možná i trochu ano. V dnešní době nic nového? Taktéž souhlas. Ale chuť řešit zrovna tyto výtky je z nějakého záhadného důvodu zrovna v tomto případě takřka minimální!

7.5/10

Dalas

MURMUR - Murmur (Season Of Mist)

Vůči blackmetalovým kapelám, které se rády hlásí k titánům progresivního rocku, nebo s oblibou označují svůj black metal za nějakým způsobem progresivní, jsem spíše skeptický. Málokterá taková skupina dokáže skloubit prvky obou žánrů do živočišného celku. MURMUR se naopak nebojí znít jako metalová kapela, ale zároveň tím neutápějí finesy své hudby. Velmi neotřele kombinují riffování po vzoru VED BUENS ENDE s crimsonovskými kytarovými pletenci. V hypnotičtějších polohách, v písni "When Blood Leaves" například, lehce připomenou i MAGMU. Velkou pochvalu si zaslouží i rytmika balancující mezi agresivitou a rafinovaností. V hráčských schopnostech a svébytném výrazu je hlavní síla kapely, co by však sneslo jisté zlepšení, je samotná kompozice skladeb. Přes všechny rozmanité instrumentální parádičky album působí poněkud monotónně a dává tušit, že MURMUR ještě plně nerozvinuli celý svůj potenciál.

7/10

Naathir